Soli

Hoci na trhu dnes stále prevláda biela rafinovaná kuchynská soľ, ktorá neobsahuje väčšinu minerálnych prvkov, mnohí ľudia hľadajú mineralizovanejšie a prospešnejšie druhy soli, ktoré okrem slanej chuti poskytujú telu aj cenné živiny.

Najznámejšie typy solí

Francúzska (sivá) soľ - prezývaná "keltská" - obsahuje veľké množstvo minerálov. Je to spôsobené pobrežnými pieskami a ílmi pozdĺž bretónskeho pobrežia, z ktorých sa tieto cenné prvky uvoľňujú. Preto je jeho farba tmavšia, skôr sivá ako biela. Obsahuje najmä horčík, vápnik, zinok, mangán, jód, draslík a železo.

Himalájska soľ - je výrazne sfarbená do ružova až červena, za svoj pigment vďačí vyššiemu obsahu železa a karotenoidov. Ťaží sa z ložísk usadených vo vysokých nadmorských výškach a je pozostatkom skamenenej morskej soli s prímesou vulkanickej horniny z čias, keď Zem prechádzala búrlivou sopečnou činnosťou. Himalájsku soľ možno nájsť vo forme soľných lámp, často je súčasťou soľných jaskýň a je veľmi zaujímavá z hľadiska jej použitia na ochutenie potravín.

Ružová soľ - dováža sa k nám z juhovýchodného pobrežia Austrálie, neďaleko Adelaide, kde sa najväčšia austrálska rieka Murray vlieva do Tichého oceánu. Soľ je obohatená mnohými minerálmi a stopovými vzácnymi prvkami a je vyhľadávaná najmä pre svoju jemnú chuť.

Čierna soľ - obsahuje väčšie množstvo síry, ktorá obohatila soľ na pobreží Havajských ostrovov v období aktívnej sopečnej činnosti. Tamojšia sopečná láva je čierna, čo sa odráža aj vo farbe morskej soli. Predáva sa vo forme väčších kryštálov alebo ako jemne rozdrvený.

Epsomská soľ - okrem soli na varenie existujú aj soli vhodné do kúpeľa, na zábaly a kozmetické účely. Jednou z nich je epsomská soľ. Nie je to chlorid sodný, ale síran horečnatý a je cenený najmä pre vysoký obsah ľahko dostupného horčíka. Zvyčajne sa používa ako vlasové tonikum, na kúpele nôh a tela a horčík sa vstrebáva do tela cez pokožku.